Svetozár Hurban Vajanský
(1847 - 1916)
Svetozár Hurban Vajanský, rodák z Hlbokého pri Senici, kde ako evanjelický farár pôsobil jeho otec Jozef Miloslav Hurban, bol slovenským básnikom, prozaikom, kritikom, publicistom a politikom. Patril medzi popredné osobnosti slovenského národného života konca 19. storočia.
Štúdiá, ktoré ho zaviedli do Čiech, Rakúska a Nemecka zakončil právnickou akadémiou v Bratislave. Ako štúdiá, ktoré zakončil právnickou akadémiou v Bratislave, tak aj neskôr právnická a publicistická prax ho zaviedla do rôznych miest Rakúska-Uhorska, ako aj do Nemecka, Ruska, či Bulharska. Oženil sa v roku 1875 v Idou Dobrovitsovou. Ako kritik a publicista sledoval a vyjadroval sa k tvorbe svojich súčastníkov – P.O. Hviezdoslava, M. Kukučína, T. Vansovej. 40 rokov pracoval ako redaktor Národných novín, kratšie aj časopisu Orol a vydával časopis Slovenské pohľady.
O tvorbe:
Od študentských rokov sa pokúšal o básnickú tvorbu. Od začiatku 70. rokov 19. stor. publikoval v Národných novinách kultúrnopolitické články a v časopise Orol črty a novely, knižne debutoval prozaickou burleskou Duchovia sudov (1875). Aj prvá rozsiahlejšia novela Ľalia vyšla ešte v Orle, ďalšie najmä v Slovenských pohľadoch a samostatne v 2 zväzkoch, nazvaných Besedy a dumy 1–2 (1883–84). Prvý zväzok obsahoval okrem kratších prác reprezentatívnu novelu Letiace tiene, druhý zaplnil román Suchá ratolesť. Spolu s prvou básnickou zbierkou Tatry a more (1888) znamenali priam impozantný nástup (aj vrchol) vyše tridsaťročného autora, ktorá predstavila súbor Vajanského básnickej produkcie od 60. rokov 19. storočia. Neskoršími dielami Vajanský varioval svoje už dosiahnuté postupy a rozširoval látku.