Ladislav Nádaši-Jégé
(1866 - 1940)
Jége, vlastným menom Ladislav Nádaši, bol významným prozaikom generácie neskorého realizmu. Okrem študijných rokov prežil väčšinu života v Dolnom Kubíne. Pochádzal z rodiny na svoju dobu mimoriadne rozhľadeného a v literatúre vzdelaného advokáta, znalca mnohých jazykov, ktorý svoju zanietenosť a záľubu preniesol aj na syna. Sám Jégé ovládal sedem jazykov. Vyštudoval medicínu v Prahe. Tu ako člen a neskôr predseda spolku Detvan prvýkrát privoňal k písaniu. Následne pracoval ako lekár vo svojom rodisku, kde sa po prvotnej odmlke opäť po čase vrátil k písaniu. V rokoch 1918–25 bol redaktorom novín Naša Orava a časopisu Orava, kde uverejňoval osvetové, politické, kultúrne a beletristické články. Rastúce politické napätie koncom 30. rokov sa podpísalo pod jeho zdravie a roku 1940 zomiera na porážku.
O tvorbe:
V rokoch 1889–1891 uverejnil Jégé pod pseudonymom dr. Ján Grob (neskorší a známejší pseudonym „Jégé" vznikol z iniciál tohto mena) niekoľko čŕt, humoresiek a besedníc v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, hoci prvé práce písal už v roku 1884. Najrozsiahlejšou a najvýznamnejšou Jégého predvojnovou novelou sú Výhody spoločenského života (1889).
Po prvej svetovej vojne vychádzajú jeho najvýznamnejšie prózy – historické romány Adam Šangala (1923) a Svätoluk (1928). Jégého kľúčovým dielom však je autobiografický román Cesta životom (1930), v ktorom hľadá a odkrýva svoju druhú negatívnu tvár.
Medzi ďalšie najznámejšie Jégého diela patria: Wienavského legenda (1922), Alina Orságová (1934), S duchom času (1937)