Jozef Gregor Tajovský
(1874 - 1940)
Vlastným menom Jozef Gregor si pseudonym Tajovský vybral podľa rodiska – obce Tajov pri Banskej Bystrici. Svoje diela podpisoval však aj mnohými inými menami. Pochádzal z mnohodetnej rodiny, čo spolu s nezhodami s otcom viedlo k jeho výchove u starého otca Štefana Grešku. Po štúdiách v Banskej Bystrici absolvoval učiteľskú akadémiu v Kláštore pod Znievom. Pre svoje národno-vlastenecké názory mal však problém udržať si miesto ako učiteľ. Odišiel preto do Prahy, kde v roku 1900 absolvoval obchodnú akadémiu. Následne opäť vystriedal niekoľko zamestnaní a začal svoju redaktorskú a publicistickú činnosť. V roku 1915 narukoval do armády. Už po piatich mesiacoch však prebehol do ruského zajatia, stal sa dôstojníkom v československej légii a opäť začal písať. Po návrate do vlasti sa usadil s manželkou Hanou Gregorovou, ktorú tiež inšpiroval k písaniu, v Bratislave.
O tvorbe:
Po prvotných básnických pokusoch sa presadil dramatickou tvorbou, ktorá mu priniesla aj najväčšie úspechy. Inšpiroval sa v nej hlavne dedinským prostredím a osobou svojho starého otca. V roku 1900 vychádza veselohra Ženský zákon, kde sa Tajovský venuje materskej snahe zabezpečiť budúcnosť svojich detí, ktorá až hraničí s manipuláciou a protikladnenému príkladu láskavého muža/otca. Nasledujú prózy Maco Mlieč (1903) a Mamka Pôstková (1908) a predvojnové obdobie uzatvára dráma Statky-zmätky (1909), kde opäť na pozadí dedinského prostredia stavia do protikladu zhon po majetku a cit. Z povojnového obdobia zaujali ešte Rozprávky z Ruska (1919), próza s vojnovou tematikou.
Medzi ďalšie najznámejšie Tajovského diela patria: Prvé hodinky, Apoliena (1903), Spod kosy (1910)